Boli sme druháci na základnej škole a začal nás učiť mladý fešák, ktorý narobil rozruch nielen v hlavách nás, jeho žiačiek :) Bol ( a dúfam, že stále je ) skvelý učiteľ.
Chodili sme do tzv. hornej školy. Bola to akási “ fakulta” našej základnej školy. Na záchod sme museli chodiť von a našimi každodennými starosťami boli myši, ktoré sme pravidelne vyháňali zo starých kachiel.
Náš pán učiteľ bol vždy veľmi kreatívny. Naháňal s nami (nami vymyslených) pytliakov, staval s nami “bunkre” a hrával nám na klavíri. Postavil nám oddychový kútik (doniesol nafukovačku, k nej spravil palmu a človek sa hneď cítil ako na mori :). Tento kútik som ja, podľa mojej maminy večný hypochonder, často využívala. Ľahla som si tam, zavrela oči a predstavovala si ako ma unáša vietor , stroskotávam a vyslobodzuje ma kmeň Tekz, pre ktorý som lovila ryby až kým ma nevyslobodila prestávka.
Inokedy zas prišiel pán učiteľ s “novou hodinou” . Rozdelil nás do skupín a každý sa učil to, na čo mal v ten deň chuť. . . Steny našej starej školy skrášlil krásnou kresbou antilopy a do pamätníkov nám kreslil hotové umelecké diela.
Učil nás tri roky. Tri krásne roky hier a jasné, že aj učenia :) Potom odišiel domov a my sme ho stretli už len raz. Avšak jedného dňa som sa dozvedela, že sa mu narodila dcéra. A hádajte ako sa volá!! …Hana!! Presne tak ako ja! Ani by ste neverili ako ma to vtedy potešilo (a stále teší).Viem, možno sa mu len páčilo to meno, ale aj tak…
Ak toho pána učiteľa niekto z vás stretne, pozdravte ho odo mňa, prosím. A ak sa tu náhodou spoznáte vy, pán učiteľ, tak som vám len chcela povedať,že ste super :)