Zacalo sa to,ked mali asi 89 rokov. Starky sa vzdy pysil svojou velkou rodinou.Ved mal 11 deti, spolu tri manzelky a este v 87 rokoch 60 rocnu frajerku. Darmo…boli frajerom :) Vzdy boli panom domu a tak ich dost stvalo,ked ruku nad domacnostou prebrala moja mamina. Vzdy,ked im kazala obliect sa,aby neprechladli alebo im kazala zjest ryzu, zacali na nu nadavat. Na druhy den sa im vzdy nieco stalo. Spadli z bicykla, udreli si hlavu.Zacali umierat.Svojskym sposobom. Lezeli na posteli a ani sa nepohli.Vyzerali naozaj strasne. Vecer nas mamina zavolala, aby sme sa so starkym sli rozlucit,lebo umieraju. Vsetci sme sa postavili okolo postele a kazdy sme mu nieco povedali. Starky len nieco zamrmlal a zavrel oci. A tak sme ho nechali sameho.Na druhy den rano som bola zvedava ako je na tom moj starky, ale nechcela som im ist do izby a tak som nakukla cez okno. A co som nevidela!! Starky si postojacky(!) nalieval slivovicu. Nic im nebolo. Podla nich im slivovica zachranila zivot.
Takto “hufne” sme sa s nim lucili pravidelne kazdy treti mesiac. (postupne nas to prestavalo bavit:) Jedneho dna,ked som bola sama doma, zacali (opat) chrcat a klepat palicou na znamenie,ze mam prist. Prisla som.Vyzerali hrozne . Rychlo som zacal zhanat maminu ,aby prisla domov,ze starky zase umiera a ja neviem co s nim mam robit. Maminina rada bola rozlucit sa s nim za vsetkych. Pomaly som sa im vkradala do izby (smrti som sa predsa vzdy bala). Starky zdvihol hlavu a jednym okom (presne ako vo filme Slnce seno … (ta stara babka)) skontroloval kto vchadza.Hned ako ma rozpoznal,zacal stonat.A tak som sa s nim rozlucila a starkeho (dalsie) posledne prianie bolo, aby som im na hrob zapalila vonavu sviecku.Bol vtipkar :) Odisla som a nechala ich v pokoji umriet…
Rano ma budila mamina s tym,ze starky zije. Potesila som sa…
Jedneho dna sa starky rozhodol,ze do hrobu nemoze ist v starych topankach a tak sa vybral na bicykli do obchodu. Kupili si velmi pekne cierne mokasiny,ktore vsak museli roznosit,aby ich na vecnost netlacili a vybrali sa domov. Nakup ich vsak unavil a tak nevladali vytiahnut dedinsky kopec. Nuz,neostavalo im nic ine,len ohlasit chlapcov, ktori sa hrali nedaleko.Slubili im kazdemu po 100 korun, ak ho vytlacia za 3 minuty. Svoj slub splnili. Prisli domov, udychali sa a prechladli.Museli ist do nemocnice. Nebolo to nic vazne (aspon to vravel doktor). O tri dni na to som prisla domov zo skoly a moja sestra mi povedala: “Starky zomrel.” Ja jej na to len: “No jasne, rob si srandu..” Ale ked som zbadala vsetkych ostatnych uverila som.
Starky zomrel. Chcela som plakat, ved som ich mala tak rada. Ale nedalo sa. Bolo mi luto. Bolo mi luto vsetkeho. Najma toho,ze neumreli tak, ako chceli. V kruhu svojej rodiny. A tak mi nezostavalo nic ine, len ist a kupit im vonavu sviecku. A aby vedeli,ze pre mna znamenali vela, kupila som im nielen vonavu, ale aj gelovu.