“Budes moja zena?” ….. Takto nejako sa to vsetko zacalo.Moja (prijata) RP-cka. Este nikdy som nic take nedostala (nemyslim RP-cku..myslim RP-cku s takym textom) a tak som tak nejako pudovo odpisala…Vyklul sa z toho naozaj celkom pekny, virtualny vztah (slovo vztah v tomto pripade nie je dost presne,pretoze to nebol vztah..bolo to len nieco co by som v tej chvili chchela).Pisali sme si. Ja a Pan Neznamy.Zacali sme snivat.Ja a Pan Neznamy. Dohodli sme si stretnutie.Ja a Pan Neznamy….
“Vies, ake to bude?? Ja a ty v raji…nasom raji [v Slovenskom raji]”….. Takto nejako to pokracovalo.Moje (prijate) RP-cky.Tesila som sa ako male dieta.Rano som vstavala s usmevom na tvari.V skole som kaslala na derivacie a integraly,lebo som sa len tak usmievala (a rozmyslala o raji…nasom raji..[o Slovenskom raji]).Isla som domov zo skoly a usmievala som sa.Prisla som domov, sadla si za pocitac a cakala kym mi zablika…To krasne oranzove svetielko signalizujuce,ze NIEKTO na mna mysli.
“Prepac, mam hrozne vela prace..ignorujem cely svet..odpust.”…. Takto nejako sa to skoncilo.Moja RP-cka.Posledna RP-cka.Viac nic.Ani len jeden “smajl” …NIC. Vecer som nemohla zaspat..rano vstat.Citila som sa hrozne. Viem…bolo to vsetko len virtualne…ale pre mna take….citove.Dokonca som mala motylikov v bruchu!! A to vsetko sa takto skoncilo.Bez vysvetlenia. Naozaj by som bola radsej,keby moja posledna RP-cka bola typu: “Uz ma to tu s tebou nebavi.Stracam cas.Viac ma neotravuj.” Bolo by to lepsie ako TOTO.
A tak dve rady:
1. rada dievcatam,ktore prepadaju virtualnym laskam…NEDAJTE SA…Skutocnost byva casto krajsia.
2.rada mladym muzom,ktori tak radi prestavaju pisat z nikto-nevie-akeho dovodu….NEROBTE TO…Mozno ste prave zabili take krasne “nieco” ako motylikovsky pocit.